Juraj Chvátal, odchovanec Závodského futbalu ide pod skalpel.

V júli tohto roku oslávi ešte len plnoletosť. Mladému senickému talentu Jurajovi Chvátalovi dal tréner Pavel Hapal dôveru. V zápasoch podával solídne výkony. Jeho ďalší rozbeh na chvíľu ale pribrzdilo zranenie ramena.

S ľavým ramenom má Juraj Chvátal problémy už dlhšiu dobu. „Jednoducho mi vyskakuje. Prvýkrát sa mi to stalo pred letom minulý rok. Odvtedy viackrát. Naposledy mi vyskočilo dvakrát v priebehu štyroch dní. Lekári povedali dosť, ideš pod nôž,“ hovorí talentovaný senický futbalista, rodák zo Závodu, ktorého čaká vo štvrtok operácia. Viac o zranení nám 17-ročný Chvátal priblížil v rozhovore.

Vo štvrtok ťa čaká operácia. Už si niečo podobné absolvoval?

Ani nie. Neviem príliš, do čoho idem. Nebudem sa hrať na hrdinu. Trocha strach mám. Verím, že všetko dobre dopadne.

Čo presne ti lekári diagnostikovali?

Povedali mi, že mám porušené puzdro na ramene. Mali by mi to zošívať. Približne mesiac s tým nebudem môcť ani hýbať. Potom začnem s rehabilitáciou.

V nemocnici sa ale veľmi neohreješ. Ten istý deň by ťa mali pustiť...

Áno. Malo by to tak byť. Bude to riešené ambulantne. Ráno prídem a po obede ma pustia.

Prvýkrát sa ti to stalo vlani pred letom. Pamätáš si ešte na to?

Rameno mi vyskočilo prvýkrát v júni počas Československého pohára. Bol som ešte v drese senickej U17. Nevedel som, čo to je. Dali sme gól, šiel som sa z neho radovať so spoluhráčom a ako sme ´tlapli´ rukami, rameno vyskočilo. Odvtedy sa to stávalo už častejšie. Keď sa zdalo, že sa to trocha upokojilo, začalo to vyskakovať opäť. Napríklad aj v zápase proti Trnave. Potom sa mi to stalo o pár dní na tréningu. Je najvyšší čas to spraviť, povedali mi lekári. Kývol som, zdravie je prvoradé.

V posledných zápasoch si ale naskakoval. Šiel si do rizika?

Trochu áno. Mal som v hlave, že mi to môže kedykoľvek vyskočiť. V zápase to ale príliš nevnímam. Nestane sa, že by som kvôli tomu vynechal súboj. V posledných dvoch zápasoch však rameno našťastie poslúchalo. Držalo.

Zranenie musí štvať o to viac, že si sa práve teraz prebojoval do A-tímu...

Som rád, že som sa dostal do základu. Tréneri mi dali dôveru. O to viac to určite štve, že musím pod nôž. Bohužiaľ, od futbalu si určite približne dva mesiace oddýchnem. Potom budem bojovať opäť o miestenku v základe.

Juraj, závodskí priaznivci futbalu Ti prajú skoré uzdravenie.